13.07.2007, 00:00, JOZEF T. SCHÖN
Chlapík s čelenkou zo zelených ratolestí pripomína amerického hipíka zo 60. rokov minulého storočia. Pravda, na slovenský spôsob. Je oblečený v ľanových gatiach a spáva v hlinenom domčeku na slame. V skutočnosti je to však lektor v letnej rodovej osade pre deti v Hnilčíku – Bindte, neďaleko Spišskej Novej Vsi.
Táto osada je údajne ideovo napojená na ruskú sektu okolo novodobej „svätice“ zo sibírskej tajgy Anastázie.
V tábore ukrytom v Slovenskom rudohorí, asi desať kilometrov od Spišskej Novej Vsi, trávi polovicu prázdnin asi tridsať školákov. Poväčšine deti učiteľov, programátorov, inžinierov a manažérov vo veku od siedmich do šestnástich rokov žijú v tejto osade ako pred niekoľkými storočiami. Učia sa stavať provizórne obydlia z hliny, tkajú koberčeky, pletú košíky, maľujú obrazy, šijú a po celodennej lopote spia na zemi alebo na slame…
Pánu Bohu za chrbtom
Bindt nemá krčmu a donedávna jeho asi dvadsať obyvateľov – katolíkov nemalo ani kostol. Dnes už drevenú kaplnku, v ktorej sa raz týždenne stretávajú na omši, chvalabohu, majú. Je síce neposvätená, ale nikto si nesťažuje. Pred niekoľkými rokmi im modlitebňu postavila Imelda Trochtová. Žena, ktorú dnes mnohí považujú za šéfku sekty s ruským pozadím. Trochtová je totiž dušou letnej Rodovej osady v Bindte, ktorú najmä cirkev považuje za sektársku.
V budúcom školskom roku otvorí v horskej osade dokonca prvú rodovú školu na Slovensku. Ide o osemročné gymnázium, ktoré je podľa Konferencie biskupov Slovenska či Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví napojené na filozofiu New Age (Nová éra) a na kult akejsi tajuplnej Anastázie, žijúcej izolovane od sveta v ruskej tajge…
Vyber si svoje miesto
Keď vchádzam do malebnej doliny, ukrytej zo všetkých strán v Slovenskom rudohorí, napadá mi citát z knihy Vladimíra Megreho, v ktorom Anastázia radí, ako vyberať vhodnú lokalitu na stavbu rodovej osady.
Najskôr si zo všetkých možných miest na zemi vyber svoje, ktoré sa ti zapáči. Miesto, na ktorom by si chcel žiť. Na ktorom by si aj svojim deťom prial prežiť ich život. Kde by si bol dobrou spomienkou pre svoje pravnúčatá…
Pozemok by mal mať rozlohu aspoň jeden hektár, z jednej štvrtiny zarastený stromami a plodonosnými kríkmi, s jazierkom, drevenicami… Pánu Bohu za chrbtom. Rodová osada v Bindte je presne v takom prostredí.
Milovanie so sväticou
V Rusku, ale tiež na Slovensku, však zázračné rodové školy pokladajú za sektárske. Rovnako ako ich zakladateľov, akademika Michaila Petroviča Ščetinina a Imeldu Trochtová, ktorých považujú za vyznávačov kultu Anastázie.
Anastázia je údajne veľmi krásna žena, žijúca ďaleko od civilizácie, v sibírskej tajge. Tam sa s ňou stretol skrachovaný podnikateľ Vladimír Puzakovov, ktorému novodobá spasiteľka nadiktovala rady pre ľudí na celom svete. Ten ich neskoršie knižne vydal pod zmeneným menom Vladimír Megre. Anastázia ho však svojou priazňou poctila až po spoločnom sexe (tento zážitok opísal aj vo svojich knihách). Pre zaujímavosť, prívrženci Anastázie sa napríklad v Bulharsku snažili preniknúť do parlamentu ako politická strana, neskôr ich tamojšia vláda zakázala.
Sedem knižných titulov s prostoduchosťou telenoviel si preštudovala aj Trochtová, hlava občianskeho združenia Rodová škola.
„Žiadna štátna inštitúcia mi predsa nemôže zakázať alebo prikázať, čo môžem čítať. Ak čítam o Anastázii, ešte to neznamená, že som jej prívrženkyňa. Čítala som aj Annu zo zeleného údolia a nikto ma nedáva do súvisu s Annou,“ dodáva.
Videl niekto túto sibírsku divožienku vôbec živú? „V okolitých sibírskych dedinách ju normálne poznajú,“ tvrdí Trochtová.
Sekta? Nič také
V hlavnej miestnosti budúceho gymnázia (priestranný dom pod horami s veľkým pozemkom kúpila Trochtová pred niekoľkými rokmi) sedím ešte s tromi ženami – dve z nich zverili na jeden mesiac Trochtovej svoje deti. Poodhaliť anonymitu sa odhodlá iba Edith Bartko. „Ak by som mala deti, bez váhania by som ich pani Imelde zverila,“ usmieva sa. Z toho, že by ju niekto mohol považovať za sektárku, si ťažkú hlavu nerobí. „Aj Pána Ježiša považovali farizeji za sektára.“
Zostávajúce dve dámy boli dosť nepriateľské, rozhorčili ich podozrenia zo sektárstva. Obe sa zhodli, že na ohováračov ich spoločná advokátka podá trestné oznámenie.
Na sene v chyžke
Popoludní sa asi 30 detí vrátilo z denného zamestnania. Imelda mi sprostredkúva ich želanie. Pozvali ma obed a chcú sa so mnou rozprávať. Obed som zo slušnosti odmietol, ich rodičia totiž za mesačný pobyt v tábore zaplatili vyše 8-tisíc korún, nepatrí sa im teda odjedať zo spoločného taniera.
Naopak, rozhovor som uvítal. Ešte predtým mi Imelda povedala, že tábor, podľa niektorých pracovný, slúžiaci na vymývanie detských mozgov, vznikol práve na ich podnet. „Chcú sa naučiť žiť inak, viac rozumieť prírode aj ľuďom,“ obhajuje svoj projekt bývalá vysokoškolská učiteľka, ktorá na prešovskej univerzite tri semestre prednášala alternatívne systémy v školstve.
Po obede teda ideme za deťmi. Majú osobné voľno, telefonujú s rodičmi, mastia karty alebo sa rozprávajú pred vojenskými stanmi, v ktorých dočasne žijú. Niektoré aj v dreveničke pomaľovanej ornamentmi, silno pripomínajúcimi ruské motívy. Podobnými ornamentmi je vyzdobená aj hlavná miestnosť v budúcej rodovej škole. Trochtová však tvrdí, že nejde o ruské motívy, vymysleli si ich spontánne deti. „Do ničoho sme ich nenútili.“
Deti postavili aj hlinený domček so slamenou strechou. Na sene v chyžke však spí ich lektor Vlado.
„Deti boli z vlastnoručne postaveného domu šťastné,“ hovorí muž pripomínajúci hipíka.
Bezmocní príbuzní
Na krosnách tkala plátno 13-ročná Lenka z Bratislavy. Práve otec a stará matka tohto dievčaťa spôsobili rozruch okolo letnej rodovej školy a upozornili na ňu úrady. „Ide o školu, ktorej filozofia nie je v zhode s vývojovým trendom pre mladých ľudí, naopak, som presvedčený, že sú izolovaní od spoločnosti,“ tvrdí Lenkin otec Andrej (priezvisko máme k dispozícii, ale odmietol ho zverejniť – pozn. red.), vysokoškolský profesor a vedec z istej bratislavskej univerzity.
Podľa neho sekta, ktorá v škole pôsobí, deti opantáva návratom k pôvodným tradíciám a do čias dávno minulých, a keďže sa samy nevedia brániť, treba sa sekte postaviť zoči-voči. Andrej už podnikol isté kroky, aby sa jeho dcéra mohla vymaniť z rúk údajných sektárov – podal niekoľko písomných sťažností a momentálne čaká na reakcie.
S Lenkinou mamou sa rozviedol pred niekoľkými rokmi, jeho bývalá životná partnerka je presvedčená, že Andrejove kroky sú iba obyčajnou pomstou exmanžela. „Prečo mu prekáža, že si naša dcéra vlastnoručne utká kabelku?“ reaguje Andrejova exmanželka, ktorá spolu so svojím druhom a dcérou nedajú na aktivity rodovej školy dopustiť.
Lenku sa však snažia dostať z rodovej školy aj jej starí rodičia, Andrejovi svokrovci. „Sme zúfalí, úrady zatiaľ nič nepodnikli a my sa môžeme len zúfalo prizerať, ako nám zotročujú vnučku,“ narieka Lenkina stará mama. „Už čoskoro odcestuje do Ruska a my nemôžeme nič podniknúť.“
Lenkini starí rodičia a jej otec sa navyše obávajú, že približne 15 žiakov gymnázia v Hnilčíku sa už čoskoro vyberie na tritisíckilometrovú púť do ruského Tekosu, do Ščetininovej zázračnej školy. Tvrdia, že pobyt v Hnilčíku je pre nich len prípravnou etapou odchodu za Anastáziou. Šéfka združenia Trochtová sa k údajnému odchodu detí do Ruska nevyjadrila.
Tichá vojna
Súkromné gymnázium v Hnilčíku už požiadalo Ministerstvo školstva SR o schválenie experimentálneho overovania Ščetininovho školského systému. Štátny pedagogický ústav odporučil na základe predloženého projektu a pedagogickej dokumentácie projekt experimentálneho overovania schváliť.
Darina De-Jaegher zo Štátneho pedagogického ústavu tvrdí, že schvaľovací proces prebieha v prípade osemročného súkromného gymnázia štandardným spôsobom a na konečný verdikt rezortu je potrebné ešte počkať. V každom prípade ministerstvo školstva schválilo novú školu, na ktorej začnú vyučovať už septembri – týmto verdiktom rozpútalo tichú vojnu.
Konferencia biskupov Slovenska je totiž presvedčená, že ide o školu, ktorá je bezprostredne zviazaná náboženským kultom a filozofiou New Age. „Ide o kult osobnosti človeka, o ktorom sú niektorí odborníci presvedčení, že ani neexistuje,“ tvrdí hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Ten má na mysli práve údajnú sväticu Anastáziu z ruskej tajgy.
„Podľa našich informácii existuje prepojenie rodovej školy na hnutie Anastázia,“ pritvrdzuje Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví a pokračuje: „Je nepochopiteľné, ako mohla dostať táto škola od kompetentných povolenie experimentovať s našimi deťmi a ich psychikou,“ čuduje sa. Aj podľa neho sú v pozadí školy kontroverzné náboženské filozofie.
Budúci géniovia
V Hnilčíku bola naposledy škola pred vyše 30 rokmi, možno práve preto je spokojný s novým gymnáziom aj starosta obce Vladimír Fabian. O žiadnom jej prepojení s ruskou sektou nevie. Na súkromnom gymnáziu budú žiaci študovať klasické predmety, podľa majiteľky školy si navyše osvoja pracovné návyky a zdokonalia sa v umení. Učitelia budú dochádzať do horskej osady z Košíc, Prešova, Spišskej Novej Vsi… Deti by mali spávať v okolitých opustených domoch. Trochtová prevzala za všetky osobnú zodpovednosť. „Finta je v tom, že budeme rovnomerne zaťažovať logické aj motorické centrum v mozgu,“ vysvetľuje experiment.
Jedna z matiek, ktorá je prítomná pri našom rozhovore – mimochodom, učiteľka, ktorá má v tábore dve deti – podotkla, že v klasickej škole sa preberá v jednom kuse iba pamäťové učenie, pričom mozgové centrum dieťaťa je nenormálne zaťažené. Podľa Trochtovej sa tak deje denne 8 až 12 hodín celé týždne, mesiace, prakticky celý školský rok, a výsledok je slabý.
Logicky mi napadá myšlienka, či deti z tejto školy, podobne ako údajne zo sesterskej školy v Rusku, budú maturovať v jedenástich a promovať v pätnástich rokoch. „Určite lepšie zvládnu učivo,“ vyhýbavo odpovedá Trochtová.
Očití svedkovia
Ruský Tekos je dedinka bez kostola a krčmy v Krasnodarskom kraji, asi deväť kilometrov od Čierneho mora. Podobne ako slovenský Bindt. Rozdiel je len v tom, že tamojšia „zázračná“ škola je situovaná v bývalej konskej stajni a je štátna. Imelda, ktorá školu v Rusku spoločne s profesorom Mironom Zelinom navštívila, tvrdí, že niektorí jej absolventi už pracujú na ruských ministerstvách, bohužiaľ, momentálne si nevie spomenúť, na ktorých. Ani uznávaný pedagóg a poradca ministra školstva Miron Zelina nemal počas pobytu v ruskej škole dojem, že by mala prepojenie s „Anastáziou“.
„Sekta a škola sú dve oddelené veci, vôbec spolu nesúvisia, neviem, kto to vôbec vytiahol na božie svetlo. Ide o zvláštnu školu v dobrom i zlom zmysle slova,“ vysvetľuje Zelina. Podľa neho do slovenského školského systému nemožno aplikovať všetko z ruského vzoru, napríklad dlhodobo odlúčiť deti od rodičov, tak ako v Rusku; forma intenzívneho vyučovania, integrované predmety, samostatnosť, spojenie s prírodou sa však podľa neho dajú využívať aj u nás.
Profesor Zelina navyše vníma Imeldu Trochtovú, svoju doktorandku, ako dobrú učiteľku s dobrými výsledkami a myslí si, že jeho bývalá žiačka by sa do podobného dobrodružstva nepustila…
Sekty
Slovenská legislatíva nepozná termín sekta, za organizáciu so sektárskymi znakmi však možno považovať takú, ktorá narúša integritu osobnosti, poškodzuje zdravie, ohrozuje život človeka, záujmy štátu, porušuje ľudské a občianske práva. Jej členovia sa vyznačujú fyzickou a ideovou uzavretosťou, utajovaním organizačnej štruktúry a náuky a konfliktnosťou.
Niečo o Anastázii:
Podľa Megreho Anastázia dokáže bojovať s medveďom, živí sa iba orechmi a bylinami a vtáky jej prinášajú poživeň. Pozná tiež všetky jazyky sveta a pravidelne sa kontaktuje s kozmitmi (kozmita – hypotetický predstaviteľ inteligentnej formy mimozemskej existencie – pozn. red.).
Podľa Anastáziiných teórií obsiahnutých v knihách na Sibíri rastú hríby, ktoré obsahujú pozitívnu energiu a jej prostredníctvom priťahujú kozmické koráby. Taktiež sibírske cédre majú vraj takúto podivuhodnú energiu. Z ich semiačok jej stúpenci vyrábajú olej, ktorý potom konzumujú. Z dreva zase vyhotovujú prstene, ktoré musia celý čas nosiť na prste; umožňujú totiž v pravý čas rozpoznať každú poruchu organizmu. Nie je to zlý biznis, ak vezmeme do úvahy, že cena jedného takého prsteňa je 30 – 40 dolárov.